O tom, kto je autorom Íliady, sa vedú už od staroveku nekonečné diskusie, čo sa nazýva aj homérskou otázkou. Názory na autorstvo sa rôznia. Jedni bádatelia sa prikláňajú k tomu, že ide skutočne o jediného autora, Homéra, a polemizujú aj o tom, že bol priamym účastníkom bojov pri Tróji. Iní tieto tvrdenia popierajú a prikláňajú sa k tomu, že epos bol zostavený viacerými básnikmi, resp. poskladaný z viacerých menších diel. A najradikálnejšie názory tvrdia, že Homéros vôbec neexistoval. Väčšina bádateľov sa však prikláňa k autorstvu Homéra a jeho existenciu uvádza do 8. stor. pred Kr. Odhliadnuc od problematiky autorstva, epos Ílias pôsobí uceleným dojmom, plán deja je jednotný a plynulý. Čítanie veršov eposu poskytuje čitateľovi vynikajúci umelecký zážitok a možnosť načrieť do starovekej minulosti, zájsť cez Homérove verše na pláň pred trójske hradisko a tábor Grékov. V druhej polovici eposu sa šťastie v bojoch úplne odklonilo od veliteľa Achájcov Agamemnona a na bojisku dominuje vodca Trójanov Hektór. Ten podniká totálny útok na grécky tábor, podpaľuje lode. Zdá sa, že jeho víťazstvo je len otázkou času a že naňho čaká už iba sláva. Keď však Achilleus uvidí zo svojho tábora horieť lode, dá sa obmäkčiť a povolí svojmu vojsku zasiahnuť do bojov. No nepostaví sa na čelo vojska, Achilleovo miesto zaujme jeho najbližší druh Patroklos. Bohovia však nenechajú ani Achillea len tak sedieť v tábore. Zakrátko si aj on má obliecť novú zbroj a opäť zasiahnuť do bojov. V knihe je tiež uvedená druhá časť štúdie Ivana Janeka Homérova Ílias, zapodievajúca sa historickým rámcom mykénskej epochy a preberajúca jednotlivé časti eposu.