Architekt dvoch storočí, pragmatický eklektik, šikovný staviteľ i podnikateľ s nesmierne širokou štýlovou a typologickou škálou tvorby – aj takto možno charakterizovať dielo Michala Milana Harminca. V jeho tvorbe nachádzame dedičstvo historických slohov aj podnety moderny a funkcionalizmu. Impozantných takmer tristo realizovaných stavieb na území bývalého Rakúsko-Uhorska a neskôr na pôde jeho nástupníckych štátov – v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, na Ukrajine, ale najmä na Slovensku ho zaradilo k najproduktívnejším architektom nielen u nás, ale aj v širšom stredoeurópskom priestore. Kto by však hľadal na pultoch kníhkupectiev monografiu o živote a diele tohto architekta a staviteľa alebo jeho hlbšiu a obšírnejšiu tvorivú reflexiu v rámci slovenského či nebodaj stredoeurópskeho dejepisu architektúry, asi by ostal sklamaný. Pritom jeho rozsiahla a typologicky i štýlovo zvlášť rozmanitá tvorba stále ponúka mnoho príležitostí na podrobnejšie skúmanie. Táto publikácia je prvou samostatnou knižnou monografiou o diele M. M. Harminca s dôrazom na výber troch desiatok najvýznamnejších stavieb na území Slovenska. Harmincovo premenlivé, bohaté a do dvoch storočí zasahujúce dielo sa stalo akousi samozrejmou výbavou veľkého počtu dedín a miest od Balkánu až po severné Slovensko, od západokarpatských nížin až po Ukrajinu. Bol to on, kto postavil všetky tri budovy SNM a v budove, ktorú navrhol, dnes sídli napríklad ministerstvo kultúry, jeho kostoly sú starostlivo udržiavanými stavbami v mnohých slovenských dedinách. Vedel navrhnúť továreň i funkcionalistický kostol, romantickú vilku so slovenskými ornamentmi i s barokizujúcimi fasádami, dokázal i z nových prúdov vyťažiť zmysluplné a originálne podnety . V slovenskom spoločenstve, ktoré si dodnes zakladá na tom, ako ho na sklonku Uhorska zaznávali a krivdili mu, Harminc bravúrne podnikal a staval či už rodinné, alebo nájomné domy v Budapešti, navrhol na tie časy obrovské sanatórium v Tatrách, koncipoval budovy pre hlavnú slovenskú banku, z ktorých tá martinská sa dokonca stala miestom kľučového štátoprávneho národného aktu, keď sa tu prijala Deklarácia slovenského národa (Martinská deklarácia). Pružní, podnikaví, optimistickí a nanajvýš samostatní ľudia, ktorí si vždy úspešne poradia, nebývajú v centre záujmu a niekedy sa na nich dokonca zabúda, lebo máme radšej hrdinov tragických a nešťastných. Autorská dvojica Jana Pohaničová a Matúš Dulla v publikácii Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí približujú pozíciu tohto architektonického titana, takého stotožneného so svojím národom. Robia to s porozumením a uznaním oboch jánusovských tvárí jeho tvorby i s uznaním toho, že na podobe jeho architektúry sa podpísala okrem majstrovej kreativity a pohotovosti aj doba a ľudia okolo neho, či už tí, ktorí stavby objednávali a stavali, alebo tí, ktorí ich spolu s ním navrhovali. V priebehu dvoch posledných storočí tak môžeme sledovať pozoruhodný príbeh staviteľa a architekta na jeho dlhej ceste od historizmov k moderne a funkcionalizmu.