V odbornej literatúre i v praxi sa stretávame v súvislosti s diagnostikou i liečbou detskej mozgovej obrny prednostne so zameraním na pohybovú zložku, ktorá je dominantným prvkom tohto ochorenia. Podľa niektorých autorov až 50% týchto detí trpí aj poruchami zrakových funkcií. Podieľa sa na nich množstvo rozličných štruktúr mozgu, takže pôsobením inzultov vedúcich k detskej mozgovej obrne dôjde k poškodeniu zrakových funkcií veľmi ľahko. V systéme komplexnej starostlivosti by teda nemala chýbať rutinná diagnostika zrakových funkcií a ich následná adekvátna stimulácia. Zvlášť, ak berieme do úvahy výskumne potvrdený fakt, že úspešnosť akejkoľvek terapie je okrem iných faktorov limitovaná vekom a s ním spojenou plasticitou nervového systému. Práca je zameraná na problematiku vyšších zrakových funkcií u detí s detskou mozgovou obrnou, zhodnotenie ich výkonov v porovnaní s normou a následne sledovanie zmien, ktoré nastanú v priebehu aplikácie Montessori terapie. Z teoretického hľadiska sa tiež venuje plasticite nervového systému, čo je významný faktor a zároveň podmienka úspešných terapeutických zmien v procesoch vývinovej rehabilitácie. Zvlášť rozoberá Montessori terapiu, jej historické a pedagogické východiská, ďalej jej techniky, špecifiká terapeutickej situácie ako aj možnosti tejto terapie ako súčasti kognitívnej rehabilitácie detí s detskou mozgovou obrnou.