Súkromné vojenské spoločnosti predstavujú v 21. storočí jednu z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí, a to nielen vo sfére vojenstva a národnej i medzinárodnej bezpečnosti, ale aj na trhu služieb v rámci globálnej ekonomiky. Kým v 90. rokoch minulého storočia bolo možné stretnúť sa s týmto slovným spojením naozaj len výnimočne a súkromné vojenské spoločnosti existovali len vo veľmi malom počte krajín, pričom ich obrat predstavoval len niekoľko desiatok až stoviek tisíc amerických dolárov, tak v prvej polovici druhej dekády tretieho milénia sa s ním stretávame oveľa častejšie. Tieto spoločnosti vyvíjajú aktivity vo viac ako stovke krajín po celom svete a objem ich zákaziek dosahuje niekoľko stoviek miliárd dolárov ročne. V mnohých krajinách sa v priebehu ostatných rokov stali neodmysliteľnou súčasťou obranného a bezpečnostného systému štátu. V niektorých štátoch dokonca získali taký podiel na fungovaní vojensko-obranného komplexu, že ozbrojené sily daných krajín by pri výpadku ich služieb neboli schopné plniť všetky im stanovené úlohy. Aj preto sa problematika súkromných vojenských spoločností a s tým neoddeliteľne spojená téma privatizácie vojenstva stali v uplynulých období predmetom mnohých politicky, ekonomicky, vojensky, bezpečnostne alebo humanitárne či inak zameraných rokovaní, debát i sporov, a zároveň predmetom záujmu a skúmania viacerých vedných odborov – ekonómie, sekuritológie, medzinárodných vzťahov, politických vied a samozrejme aj vojenskej vedy.