Slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska. Ornament plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebolo len zdobenie, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde sa odhaľovalo ľudské telo - kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec alebo ozdobený klobúk. Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci predovšetkým krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovienske symboly, ktoré plnia ako už bolo spomínané ochrannú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovienskými symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto vyššie spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad a Karpatská Rus.