Sudcovi v modernej demokracii pripadá úloha, v rámci ktorej rieši mnohé z najnaliehavejších politických problémov súčasnosti, či už preskúmava výsledky volieb, právne postavenie osôb podozrivých z terorizmu, alebo otázku, či a ako môžu byť ľudia odsudzovaní na trest smrti. Aharon Barak napísal pôsobivú knihu o úlohe sudcu, ktorá má dve základné dimenzie: preklenovanie medzery medzi právom a spoločnosťou a ochrana ústavy a demokracie. Prvý rozmer sa týka vyvažovania potreby prispôsobovať právo spoločenským zmenám s potrebou stability. Druhý rozmer vyžaduje konečnú zodpovednosť sudcu nie vo vzťahu k verejnej mienke alebo voči politikom, ale vo vzťahu k „vnútornej morálke“ demokracie. Súdnictvo a každý sudca musia ochraňovať ako formálnu demokraciu vyjadrenú v zvrchovanosti zákonodarnej moci a v samotných voľbách, tak aj reálnu demokraciu vyjadrenú v pojmoch deľby moci, vlády práva či základných princípov právneho štátu, nezávislosti súdnictva a ľudských práv. Krédom sudcu Baraka a jeho záverečnou rečou sú tieto slová: „Svoj úrad považujem za poslanie. Súdenie nie je práca. Je to spôsob života. Vždy keď vstupujem do súdnej siene, robím tak s hlbokým vedomím, že ako sedím na súde, tak stojím pred súdom.“