Jeden z kľúčových cieľov hospodárskej politiky je spojený s riešením nerovnováh na trhu práce prostredníctvom alternatívnych nástrojov politiky trhu práce. Náklady nezamestnanosti obsahujú nielen finančnú stránku, ale aj spoločenskú a sociálnopolitickú dimenziu. Miera nezamestnanosti má rastúcu tendenciu v mnohých vyspelých krajinách a recesia, ktorá sa začala v roku 2008, iba výraznejším spôsobom zhoršila nerovnováhu na trhu práce. Publikácia ILO z roku 2014 s názvom Global Employment Trends, Risk of a Jobless Recovery (Trendy globálnej zamestnanosti, riziká oživenia ekonomiky bez vytvárania pracovných miest) naznačuje skutočnosť, že napriek ukončeniu globálnej recesie miera nezamestnanosti ostáva v mnohých krajinách na neudržateľnej úrovni. V kontexte Európskej únie sa predpokladá miera nezamestnanosti na úrovni 10,9 % v roku 2016 oproti 7,25 % pred začiatku krízy v roku 2007. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré zápasia najmä s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Tento jav výrazne prispieva k nepriaznivému vývoju verejných financií, ale odzrkadľuje aj možné nedostatočné využitie výrobných kapacít v ekonomike. Vysoká miera nezamestnanosti však nie je spojená iba s nedostatkom dopytu po pracovnej sile, ale je aj výsledkom nesúladu medzi nimi (Workie Tiruneh a kol., 2013). Empirické štúdie zdôrazňujú práve význam nesúladu medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej, ktorý pramení buď z nedostatku informácií, alebo z dôvodu nesúladu geografickej, kvalifikačnej či z nesúladu zručností. Význam predvídania potrieb trhu práce je preto dôležitý najmä z aspektu zmapovania možných diskrepancií medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej vzhľadom na špecifické formy povolaní a vzdelania bez ohľadu na príčiny týchto diskrepancií. Cieľom predkladanej monografie je preto predvídať potreby slovenského trhu práce do roku 2025, s úlohou poskytnúť obraz o povolaniach a kvalifikáciách. Zároveň monografia prináša širšie súvislosti potrieb trhu práce a poukazuje na možné riziká budúceho vývoja trhu práce na Slovensku.