Popri iných zásluhách štúrovcov sa akosi zabúda na to, že títo mladíci boli aj priekopníkmi slovenskej turistiky a cestopisnej literatúry. Na lýceu v Bratislave založili Cestovateľský spolok. Cestovanie (či už na voze, na nebezpečnej plti alebo jednoducho peši) bolo v tých časoch dobrodružstvom a zároveň najlepším spôsobom, ako spoznať krajinu a ľudí. Zážitky z početných ciest po vlasti kládli štúrovci na papier; niektoré zverejnili v tlačených alebo rukopisných časopisoch, iné ostali skryté v archívoch. Cestopisy štúrovcov z rokov 1843 - 1848 (j. M. Hurban, B. Nosák, p. Dobšinský, J. Buor, Š. Horník, K. A. Modráni a K. Zorkóci) nám verne zobrazujú Slovensko z čias našich praprastarých rodičov, plasticky vykresľujú krajinu, mestá a dediny, ľudí a ich život pred vyše pol druha storočím. Nájde sa tu takmer každý kraj, väčšina miest a známejších obcí, hradov, zaujímavých prírodných celkov a iných pozoruhodností. Originálny, ilustrovaný "štúrovský bedeker" Slovenska z dobových literárnych prameňov a zachovaných rukopisných dokumentov zostavil archivár a literárny historik PhDr. Michal Eliáš, CSc., autortroch desiatok vedeckých aodborných publikácií a pramenných vydaní objavil a zverejnil napríklad zaujímavý cestopis slovenského účastníka napoleonských vojen (Ján Ignáty: Vojak v poli, VMS 2006).