Na začiatku roka 2019 Ústavný súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí vyslovil názor, že tajné služby nesmú zbierať informácie o tom, či všeobecní sudcovia alebo kandidáti na túto funkciu vedia preukázať legálny pôvod svojho majetku alebo či udržiavajú finančné vzťahy s mafiánmi. Ústavný súd považuje takéto sledovanie za protiústavné najmä preto, že zasahuje do nezávislosti súdnej moci. Keďže táto ústavná hodnota spoluvytvára identitu Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu, t. j. spadá do materiálneho jadra ústavy, takéto previerky nemožno zaviesť, ani keby sa na to v parlamente našla ústavná väčšina. Táto kniha sa snaží s uvedeným rozhodnutím kriticky vyrovnať. Zastávame tézu, že ústavný súd zrušením ústavného zakotvenia sudcovských previerok prekročil rozsah svojich právomocí. Ďalej tvrdíme, že nezávislosť súdnej moci nie je absolútna, takže parlament môže túto hodnotu vyvažovať s inými ústavnými hodnotami, čo mu otvára priestor pre prijatie sudcovských previerok súladných s ústavou. Podpisujeme sa taktiež pod záver, že slovenský ústavnoprávny diskurz sa zaobíde aj bez pojmu materiálneho jadra, pretože slovenská ústava ponúka oveľa vhodnejšie prostriedky na svoju ochranu. Problém nízkej dôveryhodnosti súdnictva je dnes oveľa aktuálnejší ako v čase, keď sa sudcovské previerky zavádzali. Aj preto môže táto kniha vyvolať diskusiu nielen medzi ústavnými právnikmi a právničkami, ale aj v širšej politickej a občianskej verejnosti. O jej kontroverznej povahe napokon svedčia aj recenzné posudky. „Časť názorov vyslovených v tejto knihe si zaslúži aplauz a uznanie, iná časť vyslovených názorov je strašná a vyvoláva obavu o ďalšie smerovanie vedy slovenského ústavného práva.“ Ján Drgonec „Autoři této skvělé knihy ukázali, jak precizní ústavněprávní argumentace může dominovat nad rétorikou materiálního jádra ústavy.“ Tomáš Sobek