Po necelom roku od vydania prvého dielu nazvaného Parodontológia I od autora MUDr. Tomáša Sieberta, PhD., vyšiel druhý diel tejto vysokoškolskej učebnice, ktorá rozsahom a penzom informácií dosahuje kvality mimoriadnej, na trhu chýbajúcej monografie. Učebnica je určená zubným lekárom, študentom zubného lekárstva a všetkým tým, ktorí v medicínskych aj paramedicínskych odboroch riešia problematiku ochorenia parodontu a tkanív ústnej dutiny, tohto komplexného ekosystému ľudského tela, aktívne ovplyvňujúceho celkový zdravotný stav človeka.   Odbornú kvalitu textu učebnice zaručuje osobnosť autora, MUDr. Tomáša Sieberta, PhD. Jeho kontinuálna prax v odbore,  výsledky práce, ako aj pedagogická činnosť na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine v odbore parodontológia a implantológia svedčia o autorovom nadhraničnom záujme o tento špecificky sa vyvíjajúci odbor stomatológie.  Recenzovaná vysokoškolská učebnica Parodontológia II má 240 strán. Kniha je obohatená o 48 inštruktívnych obrázkov a 38 tabuliek, ktoré čitateľovi zjednodušujú orientáciu v texte.  Prvá a druhá kapitola sú venované anamnéze a komunikácii s pacientom. Ide o nanajvýš dôležité informácie z klinickej praxe, na ktoré sa pri stomatologickej práci niekedy zabúda. V tretej časti, rozpracovanej do 27 podkapitol, autor podrobne rieši problematiku klinického vyšetrenia s použitím klasických, ako aj tých najmodernejších metodických postupov. Štvrtá časť je venovaná röntgenologickému vyšetreniu ústnej dutiny, okolitých štruktúr a znázorňovacím technikám, ako aj diagnostike patologických stavov v parodontológii. V piatej časti sa autor zameral na mikrobiologické vyšetrenie v parodontológii. Čitatelia sa v tejto časti oboznámia s možnosťami klasických vyšetrovacích metód, ako aj moderných postupov pri identifikácii mikroorganizmov pomocou nukleových kyselín, polymerázovej reakcie (PCR) či DNA hybridizácie. Šiesta kapitola venovaná genetickým aspektom ochorenia parodontu. Test genetickej predispozície veľmi špecifický v otázke stanovenia zvýšenej pravdepodobnosti vzniku parodontitídy. Môže sa využiť ako špecifické kritérium pri klasifikácii a tvorbe liečebného plánu u pacienta s parodontitídou alebo v implantológii. V siedmej kapitole, rozčlenenej do 32 podkapitol, sa autor venuje vlastnému praktickému liečebnému plánu pri parodontologickom ošetrovaní pacientov. Cieľom tejto kapitoly bolo upozorniť na hlavné body a podstatu, ako postupovať v ideálnom prípade v procese tvorby liečebného plánu v parodontológii.  Slovenská parodontológia prostredníctvom prvého a druhého dielu týchto vysokoškolských učebníc získala potrebné pragmatické, moderné aj štylisticky čítavé publikácie, ktoré budú akiste dlhé roky slúžiť študentom zubného lekárstva a stomatológom ako kvalitná literatúra vzdelávacej oblasti v odbore parodontológia.