Dielo Pravidlo dokonalosti Benedikta z Canfieldu (1562 1611) je jedným z vrcholov západnej kresťanskej mystiky. S podti¬tulom stručné a jasné zhrnutie celého duchovného života napĺňa kvality diskurzu, ktoré požadovala renesančná dia¬lektika: Je jasný, priamy, otvorený a stručný. A hoci jeho myš¬lienková osnova sleduje obvyklú náuku o rozvoji duchovného života či o troch stupňoch dokonalosti, ako ju poznáme z diel iných kresťanských mystikov, je na nej vybudované dielo vý¬nimočnej originality a vhľadu, ktoré čitateľ u iných autorov nenájde. Keďže ide o ťažký text, Benediktovo dielo bolo často chybne interpretované ako obhajoba duchovného kvietizmu a kvôli niektorým formuláciám bolo dokonca v roku 1689 za¬radené na tzv. Index zakázaných kníh. V tomto prípade sa čitateľovi dostáva do rúk bilingválne latinsko-slovenské vy¬danie tretej najrozsiahlejšej časti Pravidla dokonalosti, ktoré Benedikt autorizoval a v latinčine pripravil k vydaniu pred svojou smrťou v Paríži. Jeho tretia časť popisuje cestu, kto¬rá môže človeka priviesť k nepredstaviteľnej intenzite života, k životu, ktorý autor primerane nazýva všetkoprevyšujúcim.