Kniha je presvedčivým dokumentom, duchovnou inšpiráciou, živým a priam fotograficky verným obrazom prostredia, ale aj hlbokým pohľadom do duše, myslenia a cítenia ľudí nevinne trestaných za komunistickej hrôzovlády – väzením a nútenými prácami v uránových baniach v Jáchymove. Je to autobiografické, živé rozprávanie človeka, ktorý prežíva, aj to najväčšie fyzické i duševné utrpenie, vďaka svojej hlbokej viere, nezlomnej vôli a obetavému priateľstvu spoluväzňov. Rozprávanie preto nepôsobí depresívne (je podávané neobyčajne zaujímavo, výstižne, duchaplne a mnohokrát veľmi vtipne), nie je iba obžalobou, volaním po odplate, ale núti nás všetkých vciťovať sa do situácie neslobodného človeka a uvažovať o tom, čo je v živote najdôležitejšie a najcennejšie. Z napísaných slov priam vyžaruje obraz ľudsky i duchovne výnimočnej osobnosti.