Trauma narodenia z roku1924 patrí k jeho najvýznamnejším prácam. Tvrdí v nej, že narodenie je zásadná traumatizujúca situácia, ktorá sa vyznačuje separáciou od matky a je príčinou úzkosti, ktorú sa človek pokúša prekonať po celý život a tiež v celých dejinách kultúry a prostredníctvom kultúrnych výtvorov ako jej kompenzácie. Poukázaním na rozhodujúci vzťah matky a dieťaťa v ranom detstve, pôvod úzkosti a význam objektových vzťahov ovplyvnil Rank mnohých ďalších teoretikov z oblasti humanitných vied a prispel k novému smerovaniu psychoanalytického skúmania v 20. storočí.