Monografia je okrem závažnej výpovednej hodnoty i pionierskym počinom, pretože na Slovensku zatiaľ nevyšlo dielo takého charakteru. Veľkým pozitívom je fakt, že autor sprístupnil a vysvetlil i doteraz len okrajovo publikované historické fakty a súvislosti. Súpis literatúry, ktorý sa nachádza v závere monografie, ponúka záujemcom o otázky vyučovania slovenčiny komplexný pohľad na to, kto sa v priebehu ostatných desaťročí tejto problematike venoval. Práca má znaky istej reflexie, pamäti a vízie, resp. celistvého odkazu autora. V tom je jej jedinečnosť a originálnosť. K napísaniu tejto monografie doviedla autora najmä profesijná životná cesta učiteľa slovenčiny ako materinského jazyka v kontinuu okrúhlych päťdesiatich rokov.