Roku 1959 sa Alexander Matuška stal vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV a pracoval tam až do náhleho skonu roku 1975. Na novom pracovisku sa aj on zapojil do výskumných úloh. Ak sa predtým jeho publikovanie odvíjalo od osobných rozhodnutí a vnútornej potreby, odteraz sa riadil ústavnými plánmi. To však neznamená, že si nemohol vybrať tému, tá závisela od ústavného kontextu. Výskum slovenskej literatúry od jeho počiatkov až po súčasnosť sa v ÚSL SAV realizoval cez monografické a problémové štúdie, vedecké monografie a smeroval ku kolektívne koncipovaným literárnohistorickým syntézam, teda k Dejinám slovenskej literatúry.