V súčasnosti sa nezanedbateľná časť populácie detí (v roku 2015 1,33 %) sa najmä pre nedostatočnú starostlivosť rodičov ocitne v sociálnom systéme náhradnej starostlivosti. Štát alebo iné ním poverené inštitúcie preberajú na kratší alebo dlhší čas zodpovednosť za tieto deti. Prioritou je, aby dieťa strávilo v náhradnej starostlivosti len nevyhnutný čas, aby bolo umiestnené v rodinnom, alebo na rodinu sa podobajúcom prostredí. To, aby dieťa nebolo ohrozené a aby v náhradnej starostlivosti prosperovalo, majú zabezpečovať právne dokumenty (Deklarácia práv dieťaťa a iné) a tiež koncepcie sociálno-právnej ochrany detí. Dôležitú úlohu v tejto otázke zohrávajú štandardy práce v náhradnej starostlivosti, resp. v detských domovoch, ktoré žiaľ nie sú zatiaľ na Slovensku uplatnené. Jedným z krokov na zlepšenie kvality ústavnej starostlivosti je teoretické rozpracovanie a praktické použitie konceptu kvality života v náhradnej starostlivosti, využívaného v sociálnych vedách. Tento koncept vedie k tomu, aby sme sa zaoberali tak objektívnymi ukazovateľmi inštitucionálneho, materiálneho a sociálneho zabezpečenia starostlivosti detí, ako aj ich subjektívnou životnou pohodou. Tento prístup umožňuje akcentovať spolurozhodovanie detí a mladých ľudí o podmienkach ich starostlivosti. Posilnenie kvality života môže tiež znižovať pravdepodobnosť nepriaznivých životných dráh detí a mladých ľudí po odchode z ústavnej starostlivosti.