Listy sú autentickými dokumentmi z vyšetrovacej väzby v pražskej Ruzyni, kde Milan Šimečka strávil jeden rok. Majú nielen dokumentárnu a faktografickú hodnotu, ale zároveň sú literárnym dielom, v ktorom sa autor zamyslel nad mnohými témami, ku ktorým sa v zhone bežného dňa nedostaneme. Popisujú mikrosvet človeka, ktorému sa životný priestor zmenšil na pár metrov štvorcových. Popisujú svet smútku i drobných a hlbokých radostí i svet vnútornej slobody, ktorá nedovolí človeku ohnúť chrbát a podľahnúť. Listy boli takmer vždy adresované viacerým osobám - manželke, dvom synom i blízkym priateľom – aj preto sú písané v češtine i slovenčine. K jednotlivým listom sú spracované komentáre a poznámky, aby sa čitatelia vedeli ľahšie orientovať v postavách, dejoch, okolnostiach.