Desať rokov Ľuba Nemeša sr...dila situácia na Slovensku. Preto si mesiac čo mesiac sadal za klávesnicu a glosoval spoločenskú situáciu. Jeho periodicky zverejňované myšlienkové pochody zakaždým zožali ovácie internetového publika. Oprávnene. Týmto čitateľom netreba Ľubomíra „Luborga“ Nemeša predstavovať. Nebudeme ďaleko od pravdy, keď ho odvážne nazveme enfant terrible slovenskej blogovej scény. Svoj štýl začal cibriť ešte na blogu denníka Sme. Následne sa Jeho Autorstvo presunulo na portál Dailymale „Kráľovstvo dokonalosti“, odkiaľ šíril pravidelnú dávku srdu i smiechu pomedzi slzy a sople. Takmer na nikom, kto sa mihol na politickej či celebritnej scéne, neostala nitka suchá. Svoje desaťročné úsilie, našťastie, nenechal len tak poletovať v efemérnom prostredí onlajnu. Upravil texty, vyhodil balast, vylepšil nadávky, učesal, zremastroval, zmenil font, doplnil chýbajúci kontext a diakritiku a pridal nový, nikdy nepublikovaný materiál. Dostávame kroniku našej krajiny ako žiadnu inú, takú, ktorá baví pri čítaní, no prežívať ju bavilo už menej. Kroniku krajiny, v ktorej to ide, zdá sa, od desiatich k piatim. Pri spätnom pohľade zistíme, aké zlatunké problémiky nás svojho času zlostili. Uvedomíme si, ako spoločenská klíma rokmi hustla. Varovanie: Nebude to prechádzka ružovým sadom. S vysokou pravdepodobnosťou nám o dekádu aj súčasnosť bude pripadať ako milý lapsusík, nad ktorým sme si nemuseli lámať hlavu. Neklesajme na duchu. Ako hovoria montypythonovci: Vždy si treba všímať svetlé stránky života. Ak s tým súhlasíte, kniha je pre vás. Pretože autora humor rozhodne neopúšťa ani v temných časoch.