Aký je život s autizmom? Vieme vycítiť, čo si autista myslí, čo cíti, aby sme mu dokázali pomôcť? Na tieto otázky odpovedá pozoruhodná knižka, ktorú napísal Naoki Higašida, keď mal iba trinásť rokov. Naoki má vážnu formu autizmu, no napriek tomu sa naučil komunikovať s okolitým svetom. Vo svojej knižke Prečo skáčem nám dáva nahliadnuť do ťažko pochopiteľnej mysle, ktorú naprogramoval autizmus. Vysvetľuje záhadné správanie autistov, prezrádza, ako vnímajú čas, život, krásu a prírodu. Svoje rozprávanie končí prekrásnou poviedkou Som stále tu, ktorá dokazuje, že autistom nechýba humor, fantázia ani empatia. Mnoho rodičov autistických detí po prečítaní knižky zažije rovnaký pocit ako prekladateľ tejto knihy David Mitchell. Cez myseľ Naokiho Higašidu spoznal myseľ vlastného autistického syna a pochopil, že život s normálnymi ľuďmi je pre autistu nekonečne namáhavý. Naokiho snaha vysvetliť iné, svojské správanie je dojímavá a odzbrojujúca, ponúka čitateľom zriedkavú príležitosť pozrieť sa na svet z celkom inej perspektívy. Aj vy ste už stretli čudáka, ktorý sa vám pri rozhovore nepozeral do očí, mlčal ako zarezaný, alebo naopak, stále si húdol svoje? Možno ste ho neskôr pristihli, ako sa osamote smeje, šibrinkuje si prstami pred očami alebo nadšene poskakuje. Ten čudák bol pravdepodobne autista. Naoki Higashida vo svojej prvotine objasňuje pre mnohých nepochopiteľné svojráznosti správania ľudí s autizmom. Svojím rozprávaním vytvoril nielen cennú príručku pre rodinných príslušníkov, učiteľov a opatrovateľov, ale prispel k búraniu barikád medzi zdanlivo antagonistickými svetmi – svetom „normálnosti“ a svetom „inakosti“. Oba však majú rovnaké právo na existenciu.