Milí čitatelia, prinášam vám trinásť tajuplných príbehov, ktoré mi venoval môj dôverne známy vrch. Prezradím vám, ako sa to stalo. V jedno slnečné ráno som sa túlal po mojich obľúbených miestach, po lúkach a lesíkoch popod rozoklaný vrchol Skalky. Ako som sa tešil z krásnej prírody a hútal nad rôznorodosťou vôní rastlín a stromov, ani som si nevšimol, ako sa obloha nad Breznom sa zrazu zatiahla do tmavého súkna. Vyľakalo ma to. Zahrmelo, čiernu oblohu preťali žiarivé, kľukaté blesky. Predvádzali sa jeden pred druhým po celej oblohe a niektoré skákali aj po Skalke. V hlasnom kvílení vetra, učupený pod vývratom mohutného stromu, zmáčaný lejakom, som odrazu uvidel čudesné postavy a začul ich podivné príbehy. Keď besnenie živlov skončilo a ja som roztrasený a premočený pribehol domov, hneď som si sadol za stôl a začal som tie príbehy klásť na papier.