„Poviem ti niečo čo nevieš.“ Ako rád by som s tým začal. Je to však ťažké. Po čase sa prestanú diať nové veci. Taký je asi život. Alebo prestaneme robiť nové veci. Možno ak by sme nezomierali v stereotypné dni, tak by smrť nebola taká smutná. Málokto z nás zomiera ako víťaz. A možno sa na smrť ani nezomiera. Čo ja o tom viem.. Celé je to jeden veľký zmätok. Koľko vecí poznáš a keď ich rokmi spoznáš, zistíš, že to boli len mylné domnienky. Koľko pochybností, ktoré sa nikdy nestanú ani chybou, ani správnym rozhodnutím. Pretože všetko neznáme je nepriateľ. Ako chceme bojovať s celým svetom je pre mňa záhada. Hovorí sa, že drogy ničia spoločnosť. Ja si myslím, že drogy vytvorila už zničená spoločnosť v zúfalej potrebe. Všetci sa odtiaľto snažíme utiecť. Všetci hľadáme cesty von. A pre nás citlivky, je vždy lepšie si šnupnúť čiaru ako odstreliť hlavu. Sex je tiež účinné odpútanie pozornosti. Ale nikomu to nehovor. Tí čo veria v lásku k blížnemu, ťa za myšlienku milovania sa, odsúdia na večné utrpenie. Tí čo veria v zákon a rovnoprávnosť, ťa za slobodné rozhodnutia, odsúdia na doživotie a tí čo neveria v nič, neveria ani tebe. Nezáleží na tom. Nezáleží na tom. Kameň, ktorý staviteľ zavrhne, ostane večne vrchným kameňom. Nenos celý svet na svojich ramenách. Pamätaj, že sa vždy môžeš postaviť a odísť. Bez rozlúčenia, bez batožiny alebo peňazí. Bez cieľa. Kedykoľvek. Poď so mnou.