Dráma lekárky, ktorá prežila vojnové peklo v Sudáne. Genocída, násilie a vraždenie ako výsledok etnických nepokojov v provincii Darfúr očami jednej z obetí. Knihu Slzy púšte napísala Sudánka Halima Bashir s pomocou spisovateľa Damiena Lewisa. Aj ona sa musí skrývať za vymyslené meno. V prípade odhalenia identity by jej rodine žijúcej v Afrike stále hrozili kruté represálie. Halima žila ako dieťa spokojným životom v milujúcej rodine, jej nadanie ju predurčilo, že ako jedna z mála zo svojho kmeňa dosiahla vysokoškolské vzdelanie a stala sa lekárkou. Už v škole sa stretáva so zvláštne napätými vzťahmi medzi pôvodnými černošskými obyvateľmi Sudánu a Arabmi, ktorí sa v krajine považujú za privilegovanú vrstvu. Napätie prerastie do rasových nepokojov, Halima ako lekárka v nemocnici rovnako ošetruje ranených z oboch táborov, vláda ju však za trest posiela pracovať na kliniku do malej dediny v oblasti zmietanej najostrejšími bojmi. Tam sa stáva svedkom nerovného boja medzi dobre vyzbrojenými Arabmi a čiernymi povstalcami, pomôcť však musí aj desiatkam dievčat v školskom veku, ktoré v škole znásilní horda ozbrojencov. Halima podá správu zástupcom Spojených národov, vzápätí po ňu prídu ozbrojení muži. Skutočnosť je ešte strašnejšia, než si predstavovala.