Spomienky Dušana Viesta ml. (1923 – 2000) na prenasledovanie a väznenie v rokoch 1948 a 1950 – 1953 približujú perzekúciu príbuzných veliteľa povstaleckej armády generála Rudolfa Viesta zo strany komunistického režimu. Synovec jedného z najvýznamnejších osobností boja proti fašizmu a zároveň syn zakladateľky rozsiahlej občianskej odbojovej skupiny Flóra Kvetoslavy Viestovej už ako študent gymnázia naplno vstúpil do zápasu s nedemokratickým režimom Slovenského štátu. Počas Slovenského národného povstania sa aktívne zapojil do bojov v okolí Telgártu a Červenej skaly. Kniha opisuje zmarený pokus o emigráciu Dušana Viesta ml. s rodinou v máji 1948, následné zatknutie, vyšetrovanie, prepustenie a dodatočné odsúdenie Štátnym súdom v Bratislave dňa 27. apríla 1950. Autor spomienok zaznamenal svoje niekoľkoročné skúsenosti s neľudskými podmienkami panujúcimi vo väzniciach a pracovných táboroch v komunistickom Československu. Čitateľovi zároveň predstavuje galériu početných spoluväzňov z radov politicky prenasledovaných občanov. Záverečná časť je venovaná popisu systematickej diskriminácie bývalého politického väzňa, ktorá pokračovala dlhé roky po prepustení z komunistického väzenia. Spomienky Dušana Viesta ml. predstavujú cenné a obsiahle svedectvo o uplatňovaní rôznych foriem nezákonnosti počas obdobia vrcholiaceho československého stalinizmu. Poukazujú na porušovanie ľudských a občianskych práv konkrétnymi uskutočňovateľmi totalitného systému. Vydanie memoárov „V mene republiky" prispieva k lepšiemu poznaniu príčin a foriem perzekúcie popredných predstaviteľov protifašistického odboja a účastníkov Slovenského národného povstania, ktorí sa po nástupe komunistického režimu vo februári 1948 stali obeťami politicky motivovaných represálií. Editormi publikácie sú historici Ústavu pamäti národa Tomáš Klubert a Martin Gabčo, autorkou úvodu je Dana Viestová, dcéra Dušana Viesta ml.