Kde bolo, tam bolo, kde sa lúky od margarétok beleli a kde fialky voňali, kde v hlbokých lesoch žilo plno zveri a vo vodách plávalo plno rýb, tak v tej krajine žil jeden slon. Bola to samička a volali ju Euferalda. Žila si pekne sama a akurát čakala svoje prvé sloníča. Už čoskoro malo na svet prísť, ale Euferalda sa nemala kde na zimu uchýliť. A tak sa vydala na cestu pohľadať si nejaké miesto, kde by mohla v kľude prezimovať. Hľadala, ale nič nenašla, len jeden starý dom, v ktorom celé roky už nikto nebýval. Vošla dovnútra a rozhliadala sa. Bol pre ňu trošku primalý, ale rozhodla sa v ňom ostať. Kým ešte vládala, zašla si na lúku natrhať trávu, ktorú si usušila a pripravila z nej lôžko na zimu a niečo si nechala na jedenie. Keď nadišla zima, tak slonica priviedla na svet krásne zdravé sloníča. Dala mu meno Floník. A to preto, lebo mal dlhý chobotík, dlhší, než mali iné sloníčatá.