,,Narodil sa s plačom. Asi preto, že mu dali meno, ktoré sa mu nepáčilo. Možno Jerguš, alebo Daniel? Nakoniec to bolo meno Vlastimil. Ale Vlastimil, nie je predsa meno pre chlapa. Alebo je? Nie celkom.“ Zaujímavý rozhovor muža so starcom na železničnej stanici, dáva priestor istej otvorenosti. Často až v takých intímnych chvíľach vieme otvoriť svoju pomyselnú trinástu komnatu. A prozaik scenárista, režisér Marek Kupčo, v novele Cudzinec, sa ako vždy, pobral nielen so slovom, ale aj so samotným príbehom. Je v ňom mnoho zaujímavých momentov. Aj my riešime svoje vzťahy cez minulosť, kladením si množstva otázok. Zvlášť, ak náš život sa vyvíjal tak, ako život nášho hrdinu – hľadaním seba samého. Vďační sme za každý nový deň. Všetko zažívame originálne a teraz, je to tá najjednoduchšia pravda. Zložitá skúsenosť hlavného hrdinu, osobné pocity, to všetko dotvára jeho hodnotový rebríček. Ako ťažko sa hľadá cesta za pravdou, to ponechám na čitateľa. Nakoniec posúďte sami, keď siahnete po tejto knihe.