Príbeh o tom, ako sa zo života stáva literatúra.

Jedného letného dňa v roku 1596 si dievčatko ľahne na slamník s horúčkou. Jej dvojča, chlapec Hamnet, všade hľadá pomoc. Ich mama Agnes je ďaleko, v záhrade, kde pestuje liečivé byliny. Otec sa zdržiava v Londýne. Rodičia netušia, že jedno z detí sa nedožije konca týždňa. Maggie O’Farrellová vytvorila v románe Hamnet krehký portrét syna slávneho dramatika Williama Shakespeara, chlapca, o ktorom nevieme takmer nič, jeho meno však nesie nesmrteľná tragédia z pera jeho otca, Hamlet. V alžbetínskej dobe totiž boli obe mená identické. O’Farrellová rozpráva o Shakespearovi z pohľadu jeho manželky a detí vo chvíli, keď sú obaja manželia hlboko zranení smrťou syna. Chlapcovho otca ani raz nenazve celým menom, vždy je to len manžel, muž, mládenec, otec či brat. Jeho výzor a vystupovanie však zodpovedajú predstave, akú sme si o ňom vytvorili podľa jeho hier a historických faktov. Autorka sa zároveň vracia k histórii netradičného vzťahu mladého Willa Shakespeara a o osem rokov staršej Anne/Agnes Hathawayovej, ktorý napriek všetkému pretrval do konca ich života. O’Farrellová mimoriadne naratívne a citlivo opisuje život v grófstve Warwickshire na konci 16. storočia. Veľkú pozornosť venuje životu žien v neskorej renesancii na starých obrazoch a bezpochyby potešia zmysly každého čitateľa. Sú romány, ktoré otvárajú dvere minulosti a pritom ju prenesú do súčasnosti, takže nám je blízka a samozrejmá ako tlkot vlastného srdca. Hamnet pulzuje životom a dosviedča, aký krehký je tok nášho žitia.