Autor ako klinický pracovník vychádzal predovšetkým z poznatkov a potrieb praxe, v ktorej je zafixované zaraďovanie pacienta do globál- neho pojmu syndróm závislosti od alkoholu, prípadne so zohľadnením toho, v akej fáze (štádiu) podľa Jellinka sa práve nachádza. Autorovi tak vznikli až dve ťažiská spracúvanej témy: prvým bola ďalšia únos- nosť Jellinkových vývojových fáz v praxi českej a slovenskej alkoholó- gie, druhým je ponúknutie vlastnej klasifikácie už overenej praxou. Keďže dôkazy o neúnosnosti Jellinkových vývojových fáz ako celku boli publikované už skôr (1986, 1990), v predkladanej publikácii ich iba rekapitulujem a ponúkam vlastnú klinickú klasifikáciu spolu s jej matematickoštatistickým overením. V duchu týchto poznatkov potom ju porovnávame s 8., 9. a 10. revíziou MKCH, prípadne s ďalšími klasifikáciami a uvažujeme o perspektívach klinickej klasifikácie.