Sigizmund Kržižanovskij (1887 – 1950) – ruský prozaik, dramatik, scenárista, prekladateľ, filozof a divadelný teoretik poľského pôvodu. Hoci sa talentom i umeleckou jedinečnosťou a rozpoznateľnosťou vyrovná takým svojim súčasníkom ako A. Platonov, B. Piľňak, M. Bulgakov, J. Zamiatin či K. Vaginov, na rozdiel od nich mu z bohatej (vyše 3000 rukopisných strán) umeleckej tvorby (novely, poviedky, divadelné hry) a odborných článkov (napr. o Puškinovi či Shakespearovi) za života vyšlo máločo a boli zrealizované dva filmové scenáre. Jeho literárna tvorba, v ktorej zaujímavo pracuje s témami i s jazykom a v ktorej dnešní literárni vedci badajú podobnosť s F. Kafkom (hoci ho v čase písania svojich noviel a poviedok nepoznal) či neskoršími prózami J. L. Borgesa, však nezodpovedala požiadavkám porevolučnej sovietskej spoločnosti. Cenzúra nepovolila ani vydanie novely Klub vrahov písmen (1926), zaoberajúcej sa otázkou tvorby, vzťahu autora a diela či otázkou morálnej zodpovednosti vedca a možnosti zneužitia technického pokroku na ovládanie celej spoločnosti. Kržižanovskij ostal zabudnutý až do r. 1989, keď začalo vychádzať jeho súborné dielo.