V roku 2005 bola na Slovensku základná vojenská služba zrušená. Dovtedy museli tisíce mladých mužov povinne nastúpiť do služby vlasti. Kniha je autobiografickým spomínaním jedného mladého muža na vojenčinu v rokoch 1993 - 1994. Spomienky na jeden rok života, v jedných kasárňach, v jednom meste. A aj keď bol osud základnej vojenskej služby v dobe, v ktorej sa príbeh odohráva spečatený a dĺžka vojenčiny sa postupne skracovala, služba vlasti mala ešte stále svoje „čaro“. So všetkým, čo k nej patrilo - zelené uniformy, neschopní dôstojníci, absurdné príkazy, „prúsery“, pomaly sa vlečúci čas, ale aj vojenský humor, vychádzky, „opušťáky“, či priateľstvá na celý život. Zaujíma vás: Prečo bolo na vojenčine dôležité číslo? Čo sa robilo na prvej vychádzke? Ako prebiehala povyšovačka starými vojakmi? Prečo bola vojna krásna, ale krátka? Prečo láska kvitla aj v kasárňach? Kto hral na vojne karty a kto šach? Ako sa cestovalo na opušťák? Aký bol trest za stratu samopalu? Ako bolo možné z popradských kasární odbehnúť na metalový koncert do Bratislavy? V knihe nájdete odpovede na uvedené otázky a veľa ďalšieho...