Štvrtý zväzok súborného diela Ľ. Nováka mapuje jeho vedeckú a popularizačnú činnosť v rokoch 1968 – 1980. V prvej časti zväzku sú zaradené články a štúdie, ktoré boli pôvodne publikované predovšetkým v slovenských lingvistických časopisoch (napr. Slovenská reč, Slavica Slovaca, Jazykovedný časopis) a slovenských aj českých vedeckých konferenčných aj nekonferenčných zborníkoch. Doplňajú ich v malom množstve jubilejné články a správy z lingvisticko-spoločenských podujatí. Aj v tomto zväzku sa dodržiava textová multilingválnosť – texty sú publikované v slovenčine, francúzštine, češtine, ukrajinčine a pod. Táto časť 4. zväzku je metodologicky konzistentná, jej jadro tvorí autorova originálna semiotická koncepcia lineárnych útvarov založená na linearite trojčlennej postupnosti začiatok – stred – koniec s troma základnými tézami, doplnená terminológiou prevzatou z hudobnej oblasti (dominanta a subdominanta). Na tomto základe sa objasňujú aj ďalšie autorove postuláty, napr. existencia nulovej morfémy a nulovej syntagmy. Východiskom ďalších autorových úvah je téza o relatívnej jednoduchosti a pravidelnosti slovenčiny, ako aj dôsledné štruktúrne chápanie fonologického systému historickej aj spisovnej slovenčiny, vrátane suprasegmentálneho systému, čo opakovane vedie autora k téme reformy slovenského pravopisu v duchu štúrovskej tradície. Sociolingvisticky orientované príspevky sú aj z dnešného pohľadu metodologicky zaujímavé tým, že poukazujú na vertikálne sociálne rozvrstvenie mestskej reči.