Úprimnosť i dômyselná kompozícia, odvážne priznanie lásky k životu i k rozkošiam, robí z próz Heleny Dvořákovej príjemné čítanie nielen o dnešnej žene, ale aj o bohatom ženskom vnímaní sveta, ktoré na nás prenáša rozmanité chute života.Ako obyčajne čerí hladinu slovenskej literatúry spisbou s nádychom erotiky. Každá poviedka si kladie za úlohu rozriešiť jednu z trinástich záhad lásky v tých najrôznejších podobách - lásky k ľuďom, mestu i veciam.Helena Dvořáková nadväzuje na štýl, ktorý po prvý raz rozvinula v prózach Nový Dekameron (1998) a Z denníka zrelej ženy (2002).