Po páde totalitného režimu začali na Slovensko prenikať nové prvky západného myslenia, ktoré po krátkom čase priviedli našu spoločnosť do morálneho zmätku a kultúrneho chaosu. V duchu demokracie a liberalizmu sa začali prevracať hodnoty, odmietali sa pravidlá a normy a objavil sa pluralizmus názorov pod rúškom slobody a kreatívnosti. Všetky tieto zmeny sa udiali ako dôsledok nového myslenia, ktoré dostalo názov „postmodernizmus“. Postmoderný jav sa objavil postupne v rozličných umelecko-kultúrnych oblastiach, neskôr prešiel do spoločensko-politického diania a nakoniec sa stal súčasťou súčasnej filozofie. V tejto práci som chcel na základe filozofickej analýzy postmoderného javu zhodnotiť, či postmodernizmus priniesol niečo pozitívne a užitočné pre ľudstvo, alebo či toto smerovanie vedie spoločnosť ku strate etických a morálnych noriem, ku strate úcty k najvyšším hodnotám a k antagonizmom vo všetkých možných formách, až k totálnej intolerancii. Ak som chcel preniknúť do podstaty postmoderného myslenia, zhromažďoval som materiály, publikácie, knihy, štúdie, články, diskusie a zborníky z konferencií, ktoré hovorili o podstate problému. Najprv som sa usiloval pochopiť myšlienky samotných predstaviteľov postmodernizmu, preto som študoval ich diela, ktoré máme preložené aj do slovenského jazyka. Neskôr som hľadal hodnotenia a komentáre, ktoré sa dotýkali postmoderného javu, a zistil som, že tieto hodnotenia sa diametrálne odlišovali. Jedni komentátori ostro kritizovali myšlienky postmodernistov a druhí ich obhajovali. Kvôli objektivite mojej práce som siahol po cudzojazyčnej literatúre (anglickej, francúzskej, nemeckej), ale využil som predovšetkým diela poľských autorov. Ich myšlienky a hodnotenia postmodernizmu sú zreteľné a veľmi mi pomohli. Boli to diela poľských autorov prof. Kiereśa, prof. Barana a Bronka; ich jasný postoj k danej problematike bol podnetom pri zostavovaní tejto práce.