4. číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia má podtitul RASA A ROZUM. Rasizmus a rasové predsudky sú zlo a týmto krátkym slovom končí každá civilizovaná diskusia. Rozdeľovanie a hlavne hodnotenie ľudí podľa rás je však súčasťou ľudskej histórie. Delenie ľudí na našich a cudzích, tento archetyp v našom uvažovaní, spôsobil v histórii obrovské krvepreliatia, genocídy, vojny. Rasovým vlastnostiam (farba pleti, výška postavy atď.) možno prisúdiť metafyzický význam vyjadrený znamienkami absolútneho dobra a absolútneho zla. Prirodzenú túžbu po intímnom spoločenstve svojich možno vymeniť za paranoidné fantázie o tom, ako sú tí druhí príčinou všetkých našich trápení aj všetkého zla vo vesmíre, píše editor Tomáš Zálešák v úvodníku. Predstava o ľudskej sebarealizácii môže vyústiť do viery v Nadčloveka (a ten dokáže skutočným a nedokonalým ľuďom robiť hrozné veci). Takéto vízie sa môžu prezliecť za vedu a môžu sa stať masovo mobilizujúcimi ideológiami. A tie môžu slúžiť ako oprávnenie pre otroctvo a genocídu, ktoré ideologické hnutia a režimy, ktoré vytvorili v 20. storočí páchali s prispením modernej vedy a technológie. Tým zneužili nielen to, čo ľudí prirodzene rozdeľuje. Zneužili na to aj rozumové kapacity, ktoré ľudí spájajú, a ktoré neodkazujú na lokálne, historicky či kultúrne podmienené normy či hodnoty, ale na univerzálne a všeľudské kategórie. Okrem samotných príbehov a metodík pre učiteľov a rodičov v čísle nájdete štúdie Mateja Beránka a Milana Hrabovského, texty Evy Mosnákovej a Michala Vašečku, rozhovor s Ábelom Ravaszom a veľa, veľa ďalších článkov.