Slovenská kultúra sa od štyridsiatych rokov 19. storočia presadila vďaka iniciačným aktivitám predstaviteľov slovenského romantizmu ako rovnorodý celok s unifikovanou identitou, ktorý bol založený na vyhrotených opozíciách. Ten sa potom stal východiskom pre kultúrne a národné sebaidentifikovanie, vytváranie kultúrnej pamäti a hľadanie svojho miesta v kontexte iných kultúr. Pod povrchom kultúrneho modelu založeného na princípe homogénnej jednoty sa však nachádzali pôvodne dynamické a diferencované procesy participujúce na vytváraní kultúry, ktoré boli následne normalizované, stabilizované alebo vytesňované. Prejavujú sa aj v dobovej literatúre. Zámerom predkladanej publikácie tvorenej tematicky a metodologicky prepojenými kapitolami je zviditeľniť dynamické a rôznorodé procesy prítomné v slovenskej literatúre „dlhého“ 19. storočia, ktoré sa podieľali na vytváraní dobovej kultúry, modifikovali ju či transformovali.