Vladikov výber šesťdesiatich básní potvrdzuje, že jeho poetické videnie, jeho básnický svet a on ako básnik vo svete, nie je v optike umenia pre umenie, ale pre človeka. Jeho poézia sa vynára „na pokyn bytia“. To je jeho základný básnický postulát a on sa vinie cez celú jeho tvorbu, vyviera z jeho prvých básní, z jeho TÚŽBY (básnickej zbierky z roku 1993) až po ČAS POZNANIA (básnickej zbierky z roku 2010). František Ruščák jazykovedec a básnik na margo novej knižky poézie napísal: „Známy slovenský básnik Martin Vladik sa vybranými šesťdesiatimi básňami zo svojich predchádzajúcich siedmich zbierok prezentuje ako človek s evidentne fungujúcim viacrozmerným videním jeho i nášho sveta a človeka v ňom. Takéto videnie nie je bežné – je to osudovo prisúdená výnimočnosť tým ľuďom, ktorí ju vedia (lebo tak chcú) dať do služieb metatextovo stvárnených výpovedí, do služieb poézie ako výsostne estetického znaku.“ Nová básnická zbierka Šesťdesiat básní, ktorú ilustroval Peter Pollág, je významné slovesno-umelecké posolstvo, ktoré vychádza v správnom čase a na správnom mieste. Vyžaruje z nej vnútorná krása, citlivé, priam až láskavé chápanie ľudskej podstaty.