Súčasný stav v zdravotníctve a vo farmácii na Slovensku je podmienený niekoľkými hlavnými faktormi. Systém už pozná trh, trhové hospodárstvo a právnymi úpravami stanovuje pravidlá podnikania. Tento stav vytvoril podmienky pre využitie manažmentu aj v zdravotníckom systéme. Po roku 1993 vznikajú prvé súkromné lekárne a distribučné spoločnosti zakladané fyzickými, ale aj právnickými osobami. Zahraniční výrobcovia rozšírili svoje predajné teritóriá. Stomatológovia začali otvárať súkromné ambulancie a neskôr sa k nim pridali všeobecní a odborní lekári. V štátnych nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach sa dostali do popredia snahy o zefektívnenie riadenia. Dôvodom sa stal aj rozpočet, ktorý svojou výškou v objeme do 100 mld. Sk (3 mld.€) robí rezort zdravotníctva lákavým pre rôzne záujmové skupiny. Dôsledkom je množstvo ekonomických, čiastkových, ale aj systémových opatrení, ktoré hľadajú stabilizáciu v tejto dôležitej oblasti. V súčasnosti rezort zdravotníctva nevychádza zo stavu permanentných reforiem, ktorých razancia je priamo úmerná zanedbanosti odvetvia. Pokrivkávajúca kvalita reformy sa prejavuje častými novelizáciami. Podstatnou zmenou je tvrdé, ale nevyhnutné zavádzanie princípov trhu, hľadanie ciest uspokojiť požiadavky pacienta, konkurencia a produkcia zisku. S procesom reforiem prichádzajú aj negatívne opatrenia, napr. rušenie nemocníc, hromadné prepúšťanie zdravotníckeho personálu v štátnych zariadeniach, zmeny ich statusu, kategorizácia liekov, zavádzanie poplatkov za starostlivosť a návštevu lekára, limitovanie lekárskych výkonov a preskripcie poisťovňou, orientácia na terapiu generikami, vzájomné penalizácie a exekúcie za omeškané platby atď. Najzávažnejším problémom sa stáva odchod kvalitných a skúsených zdravotníckych pracovníkov do inej sféry alebo do zahraničia. Mnoho ľudí je ochotných si za kvalitnú službu priplatiť, či už priamo alebo nepriamo, formou nadštandardného zdravotného poistenia. Ďaleko väčšiu skupinu však tvoria pacienti, pre ktorých začína byť starostlivosť o vlastné zdravie pridrahá a nedostupná. Existencia konkurenčného prostredia v zdravotníctve otvára širšiu možnosť na využívanie nástrojov hodnotenia kvality, ale aj zmien organizačných štruktúr, procesného riadenia a zavádzania progresívnych organizačných noriem a pracovných metód. Nesystémové opatrenia vedú k nestabilite trhu, čo bráni subjektom zúčastneným na starostlivosti o zdravie efektívne využívať dlhodobejšie plánovanie vývoja. Obzvlášť sledovaný je proces liekov a ich postavenia v zdravotníckom systéme. Lieky svojím ekonomickým dopadom limitujú rozvoj zdravotníckych zariadení a prezentujú sa ako oblasť vyžadujúca permanentnú pozornosť. K uvedenej axióme smerujú všetky vyjadrenia, keď lieky a liekovú politiku analyzujú nielen masovokomunikačné prostriedky, ale aj občania. Pritom oblasť liekov je nielen u nás, ale aj vo svete jedným z najregulovanejších odvetví a bez zodpovedajúceho prístupu k nim prakticky nie je možné realizovať úspešný terapeutický proces. Napriek týmto okolnostiam je v oblasti pohľadov na lieky celý rad aktivít, ktoré smerujú k zjednodušovaniu prístupu k nim. Snaha o transformovanie zdravotníctva a zavádzanie trhových princípov vedie práve pri liekoch k prístupom, často hraničiacim s neodbornosťou. V uvedenom smere aj predkladaná učebnica ukazuje liek v celej jeho zložitosti z pohľadu legislatívy, administratívy, informácií a celkových prístupov hodnotenia. V zložitosti vnútorných vzťahov obsahujú najdôležitejšie pohľady v kontexte integračných tendencií a ich premietnutie do vnútorných vzťahov utilizácie liekov. Práve všetky vyššie spomínané paradoxy prispeli k tomu, že autor v rámci študijného programu farmácie v odbore Lekárenstvo – sociálna farmácia prezentuje širší rámec pohľadov. V ich centre sú vzájomné vzťahy medzi zdravím, chorobou, zdravotným stavom a zdravotníckym systémom v kontexte aplikácie liekov a ich regulačných mechanizmov.