Túžbu často chápeme ako niečo, čoho sa treba zbaviť, často sa nám totiž vymyká spod kontroly. Preto za istú cestu k duchovného rastu považujeme skôr povinnosť či vernosť očakávaniam iných alebo sebazaprenie. Nemyslia si to však niektorí veľkí cirkevní učitelia a majstri duchovného života, ako sv. Terézia z Avily, sv. Ján z Kríža a sv. Ignác z Loyoly. Ten, kto spoznáva svoju najhlbšiu túžbu, spoznáva sám seba a v hĺbke svojho najvnútornejšieho „ja“ zisťuje, že jeho správna a najhlbšia túžba sa zhoduje s Božou túžbou v ňom. Je Boh Bohom túžby, alebo Bohom bez vášní? Aké miesto má eros v Božom pláne s túžbami? Patrí sexualita len do charakteristík tohto sveta, alebo má niečo spoločné so spiritualitou? V čase, keď mnohí kresťania považujú sex za nevyhnutné zlo, a nie za Boží dar, z ktorého sa máme tešiť, autor ukazuje, že prežívanie sexuality v Božom poriadku nám pomáha prežívať Božiu lásku.