Stopy dávnej minulosti sú literárnou paralelou rovnomenného televízneho cyklu, nadväzujú na staršie knihy Pavla Dvořáka, najmä na cyklus Odkryté dejiny a Zlatú knihu Bratislavy... Kedy vzniká národ? Autor rozpráva o tom, čo videl, prečítal, dozvedel sa v neoficiálnych rozhovoroch a pri návštevách historických miest, nevyhýba sa osobným zážitkom, stretnutiam, spomienkam na významných vedcov, a na pozadí tohto všetkého podáva vlastné názory, spája rozprávanie do súvislého dejinného radu, ktorý siaha od najstarších čias až po zrod slovenského národa. Robí to originálne a sviežo, spôsobom, ktorý mu už dávno zabezpečil čitateľskú priazeň. Tretí zväzok Stôp dávnej minulosti (Zrod národa) rozpráva o príchode Slovanov, ktorí sa usadili na oboch brehoch rieky Moravy, na sever od Dunaja v Dolnom Rakúsku a na Slovensku, v Zadunajsku a azda aj v Potisí. Prišli ako blízki príbuzní, niekoľko stáročí zdieľali spoločný osud, vzdorovali spoločným nepriateľom, žili v spoločnom štáte, no potom ich udalosti rozdelili a oni sa stali Maďarmi, Nemcami, Čechmi - a Slovákmi. Kniha si nerobí nárok na definitívu, na nezmeniteľné súdy; rozpráva príbehy, ktoré pochybujú o starých pravdách, hovorí o nových objavoch, nových poznatkoch, nových východiskách, o najstarších dejinách Slovákov, o príchode ich predkov, o avarskej nadvláde, víťazstvách franského kupca Sama, o Pribinovom kostole, Mojmírovom víťazstve a spojení moravských, nitrianskych a panónskych Slovanov, o prijatí kresťanstva, Konštantínovi a Metodovi, kráľovi Svätoplukovi, príchode starých Maďarov a zániku Veľkej Moravy, ale aj o tom, ako rytieri Poznan a Hont v rieke Hron opásali (svätého) Štefana, pomohli mu poraziť pohanského veľmoža Kopáňa a vybudovať Uhorské kráľovstvo.