Efektívny manažment vodných zdrojov si vyžaduje dlhodobé údaje o vývoji prostredia. Takéto historické údaje sú však len zriedkavo dostupné a preto je potrebné ich rekonštruovať pomocou nezávislých indikátorov. Za vynikajúce indikátory podmienok prostredia v minulosti sú považované dvojkrídlovce z čeľade pakomárovité. V posledných desaťročiach sú zvyšky hlavových kapsúl ich lariev široko využívané v paleoekológii a v paleolimnologickom monitoringu a pri štúdiu globálnych environmentálnych zmien. V tejto publikácii je spracovaná biológia, ekológia, morfológia, metodológia a tafonómia pakomárov v kontexte možností využitia ich zvyškov pri štúdiu vývoja jazier a ich typológie, paleoklímy, prírodnej i kultúrnej eutrofizácie, antropogénnej acidifikácie, paleosalinity a paleohydrológie. Možnosti využitia sú dokumentované na množstve publikovaných prípadových štúdií a tiež na výsledkoch výskumu autora zameraného na štúdium siedmych ľadovcových jazier vo Vysokých Tatrách (Západné Karpaty, Slovensko, Poľsko). Táto štúdia ukazuje, že subfosílna fauna pakomárov poskytuje hodnotné informácie umožňujúce rekonštrukciu prostredia v minulosti a je vhodná pre sledovanie vplyvu klimatických zmien a dopadov ľudských činností na ekosystémy, čím sa stáva dôležitým nástrojom pre manažovanie jazier.