Missa pro die dominica je jednou z dvoch Bellových raných omší, ktoré sa zachovali len v podobe partov a vznikli pravdepodobne ešte pred kremnickým obdobím (do roku 1869). Ich spoločným znakom je zhudobnenie celého kánonického textu v šesťčasťovom omšovom cykle, ako aj použtie vokálneho (sóla, štvorhlasný zbor) a sláčikového aparátu. Rozdiel je vo obsadení dychových nástrojov a organu: Missa pro die dominica je obsadená len jednou flautou a trojicou plechových dychových nástrojov (2 trúbky, trombón). V druhej ranej omši, Missa Sanctae Mariae, Bella využíva tri drevené dychové nástroje (flauta, dvojica klarinetov) a tri plechové dychové nástroje (2 trúbky a trombón).