Jedna študentka sa raz Bakhity opýtala, čo by robila, keby stretla svojich bývalých únoscov. Odpovedala: Ak by som sa mala stretnúť s tými, ktorí ma uniesli, a dokonca aj s tými otrokármi, ktorí ma týrali, pokľakla by som a pobozkala im ruky. Lebo keby sa tieto veci nestali, dnes by som nebola kresťankou a rehoľníčkou. Z tohto jedného tvrdenia sa odhaľujú tri cnosti. V prvom rade to ukazuje jej odpustenie: už dávno pretrhla akékoľvek reťaze nenávisti a zatrpknutosti. Ďalej to odhaľuje jej vieru: videla, ako tajomná Božia prozreteľnosť funguje aj v tom najhoršom utrpení. Nakoniec to ilustruje jej vďačnosť. Bola hlboko vďačná za to, že si našla cestu k Bohu a stala sa rehoľníčkou.