Bolestné vyznanie autorky vovádza do spletitosti životov ľudí, ktorí sa ocitajú v úzkosti fyzickej alebo morálnej bolesti, v samote, v beznádeji. Tieto podoby bolesti predstavuje galéria trinástich postáv, ktoré zovšeobecnené vnímame ako ľudstvo. Všetky postavy vo svojej bez-východiskovosti ponúkajú však nový rozmer – nádej. Protagonistka príbehu Brloh pri pohľade na výjav ukrižovania hovorí: „Pozerala som sa na sochu Madony… rozplakala som sa. Obe sme boli ženami so zranenými srdcami dvoma rôznymi bolesťami, ktoré nás však spájali… Horúce slzy matky.“ Objavuje sa teda „spoluutrpenie“, čo znamená podelená bolesť, ktorá sa tak stáva jediným ľudsko-božským spôsobom, ako ju prekonať.